Nehumánnosť nitrianskej nemocnice
Prístup lekárov v nitrianskej nemocnici ide dolu vodou. Na urgentnom príjme nehovoriac. Pacienti, ktorých zdravie vysí na vlásku, prichádzajú k lekárovi s nádejou, že im pomôže a ošetrí ich, no miesto toho sa im dostane hrubého prístupu, netolerantnosti, odmietnutia ošetriť ich a totálny nezáujem zo strany sestier a ordinujúcich lekárov.
Práva pacientov vyvesené na dverách pred vstupom do ambulancie sú asi akousi paródiou na reálny život a výsmechom lekárov a sestier všetkým chorým a slabým ľuďom. Obzvlášť si nervózne sestry a čo je najhoršie, hlavný lekár, zgustnú na starých a nevládnych ľuďoch, na ktorých nakričia v takom rozsahu, že rozhlas v ktorejkoľvek obci Slovenska sa môže schovať. Humánnosť, ktorú študovali na všetkých univerzitách sveta, aby mohli vykonávať príslušné povolanie a ich posvätná hippokratova prísaha, žiaľbohu, v nitrianskej nemocnici nepadli na úrodnú pôdu.
Nie je ťažko chorý pacient vždy na prvom mieste? A nie je úlohou lekára mu pomôcť? Prečo musíme vstupovať do čakárne s obavami, či nám zdravotná sestra vo dveroch nevyškriabe oči, že sa človek vôbec opováži prísť do nemocnice s vážnym ochorením? Ale čo my úbohí tvorovia z ľudu s týmto môžeme robiť keď ani kompetentné vedenie nemocnice nejaví záujem o lepšiu reputáciu, vyzdvihnutie postavenia nemocnice a kvalitu svojich zamestnancov? Nič. Môžeme iba čušať a pomaly na chodbách nemocnice vypúšťať svoju dušu do neba. Celé smutné na tom je, že pán riaditeľ nemocnice je hrdý na takýto ,,špičkový“ personál svojej nemocnice. Keby vedel akých ,,hrdinov“ pestuje, horko by zaplakal…
Laura Kováčová, 23r